Infekcia hepatitídy C (HCV, Hep C)

Definícia a fakty infekcie hepatitídou C (HCV)

Čo je HCV, ako sa prenáša, existujú príznaky a je liečiteľná?

• Hepatitída C (hepatitída C, HCV) je jedným z niekoľkých vírusov, ktoré spôsobujú vírusovú hepatitídu (zápal pečene).
• Odhaduje sa, že v súčasnosti žije v USA približne 2,4 milióna ľudí s hepatitídou C
• Až 85 % jedincov, ktorí sú na začiatku (akútne) infikovaní hepatitídou C, nedokáže vírus eliminovať a stanú sa chronicky infikovanými.
• Hepatitída C sa šíri vystavením infikovanej krvi. Intravenózne zneužívanie drog s použitím kontaminovaných, zdieľaných ihiel je najbežnejším spôsobom prenosu.
• Riziko získania hepatitídy C prostredníctvom sexuálneho kontaktu alebo dojčenia je veľmi nízke.
• Vo všeobecnosti ľudia s chronickou infekciou hepatitídou C nemajú žiadne príznaky, kým nemajú rozsiahle zjazvenie pečene (cirhózu). Niektorí jedinci však môžu mať únavu a iné nešpecifické príznaky skôr, ako k tomu dôjde.
• V USA je infekcia hepatitídou C najčastejšou príčinou chronickej hepatitídy a najčastejším dôvodom transplantácie pečene.
• V liečbe hepatitídy C sa dosiahol veľký pokrok. Rýchlosť vyliečenia sa zvýšila (nad 90 % – 95 %) s vývojom priamo pôsobiacich celoorálnych antivírusových liekov.
• Liečba vedie k zníženiu zápalu a zjazveniu pečene u väčšiny pacientov, ktorí sú vyliečení z hepatitídy C a tiež príležitostne (ale v oveľa menšom rozsahu) u tých, ktorí recidivujú alebo nie sú vyliečení.

Príznaky hepatitídy C

Väčšina ľudí, ktorí sa nakazia hepatitídou C (hepatitídou C), nemá žiadne príznaky. Avšak tí, ktorí majú príznaky, môžu zažiť:

• únava
• strata chuti do jedla,
• bolesti svalov a kĺbov.
• nevoľnosť,
• bolesť brucha,
• vracanie...

Prečítajte si viac o príznakoch hepatitídy C »

Čo je infekcia hepatitídou C? Koľko ľudí je infikovaných?

Infekcia vírusom hepatitídy C je infekcia pečene spôsobená vírusom hepatitídy C (tiež označovaný ako HCV alebo hepatitída C). Pre ľudský imunitný systém je ťažké odstrániť hepatitídu C z tela a infekcia hepatitídou C sa zvyčajne stáva chronickou. V priebehu desaťročí chronická infekcia hepatitídou C poškodzuje pečeň a môže spôsobiť zlyhanie pečene. V USA CDC odhaduje, že v roku 2016 sa vyskytlo približne 41 200 nových prípadov hepatitídy C. Keď vírus prvýkrát vstúpi do tela, zvyčajne sa nevyskytujú žiadne príznaky, takže toto číslo je odhad. Približne 75 % – 85 % novoinfikovaných ľudí sa stane chronicky infikovanými. Odhaduje sa, že v USA je viac ako 2 milióny ľudí chronicky infikovaných hepatitídou C. Infekcia sa najčastejšie zisťuje medzi ľuďmi vo veku 40 až 60 rokov, čo odzrkadľuje vysokú mieru infekcie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. V Spojených štátoch každoročne zomrie 8 000 až 10 000 úmrtí súvisiacich s infekciou hepatitídou C. Infekcia HCV je hlavnou príčinou transplantácie pečene v USA a je rizikovým faktorom rakoviny pečene. V roku 2016 18 153 úmrtných listov uvádzalo HCV ako prispievajúcu príčinu smrti; toto sa považuje za podhodnotené.

Asi u 10 % až 20 % tých, u ktorých sa vyvinie chronická HCV, sa v priebehu 20 až 30 rokov vyvinie cirhóza. Progresiu do cirhózy môže urýchliť vek nad 50 rokov, mužské pohlavie, konzumácia alkoholu, nealkoholické stukovatenie pečene (NASH), koinfekcia hepatitídou B alebo HIV a lieky potláčajúce imunitu. Infekcia HCV je hlavnou príčinou transplantácie pečene v dôsledku zlyhania pečene v USA

Tí, ktorí majú cirhózu spôsobenú HCV, majú tiež ročné riziko rakoviny pečene (hepatóm alebo hepatocelulárny karcinóm) približne 1%-5%.

Čo je vírus hepatitídy C?

Hepatitída znamená zápal pečene. Hepatitída C je jedným z niekoľkých vírusov, ktoré môžu spôsobiť vírusovú hepatitídu. Nesúvisí s inými bežnými vírusmi hepatitídy (napríklad hepatitída A alebo hepatitída B). Hepatitída C je členom Flaviviridae rodina vírusov. Medzi ďalších členov tejto rodiny vírusov patria tie, ktoré spôsobujú žltú zimnicu a horúčku dengue.

Existuje najmenej šesť rôznych genotypov (kmeňov) vírusu, ktoré majú rôzne genetické profily (genotypy 1 až 6). V USA je genotyp 1 najbežnejším kmeňom hepatitídy C. Dokonca aj v rámci jedného genotypu môžu existovať určité variácie (napríklad genotyp 1a a 1b). Genotypizácia sa používa na usmernenie liečby, pretože niektoré vírusové genotypy reagujú na niektoré terapie lepšie ako na iné.

Podobne ako vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), aj hepatitída C sa veľmi rýchlo množí a dosahuje v tele veľmi vysoké hladiny. Gény, ktoré tvoria povrchové proteíny vírusu, tiež rýchlo mutujú (menia sa) a denne vznikajú tisíce genetických variácií vírusu („kvázidruhov“). Pre telo je nemožné držať krok s tvorbou anti-HCV protilátok proti všetkým kvázi druhom cirkulujúcim naraz. Zatiaľ nebolo možné vyvinúť účinnú vakcínu, pretože vakcína musí chrániť pred všetkými genotypmi.

Infekcia hepatitídou C v pečeni spúšťa imunitný systém, čo vedie k zápalu. Asi 20 % až 30 % akútne infikovaných bude pociťovať typické symptómy hepatitídy, ako je bolesť brucha, žltačka, tmavý moč alebo hlinená stolica. Chronická hepatitída C však zvyčajne nespôsobuje žiadne príznaky až do veľmi neskorého štádia choroby a hepatitídu C chorí označujú ako „spiaci drak“. V priebehu niekoľkých rokov alebo desaťročí môže chronický zápal spôsobiť smrť pečeňových buniek a zjazvenie ("fibrózu"). Rozsiahle zjazvenie v pečeni sa nazýva cirhóza. To postupne zhoršuje vitálne funkcie pečene. Cirhotická pečeň je náchylnejšia na rakovinu pečene. Pitie alkoholu urýchľuje poškodenie pečene hepatitídou C. Súčasná infekcia HIV, ako aj akútna infekcia hepatitídou A alebo B tiež urýchli progresiu do cirhózy.

Aké sú príznaky infekcie hepatitídou C?

Asi 70 % až 80 % ľudí nemá žiadne príznaky, keď prvýkrát dostanú infekciu HCV. Zvyšných 20 % - 30 % môže mať

1. únava
2. strata chuti do jedla,
3. bolesti svalov alebo
4. horúčka.

Skoré príznaky hepatitídy C môžu zahŕňať tmavý moč, žlté oči alebo hlinenú stolicu, hoci je to nezvyčajné. V priebehu času sa u ľudí s chronickou infekciou HCV môžu vyvinúť príznaky zápalu pečene, ktoré naznačujú, že infekcia môže byť prítomná. Infikovaní jedinci sa môžu ľahko unaviť alebo sa môžu sťažovať na nešpecifické symptómy. Neskoršie príznaky a príznaky cirhózy často chýbajú, kým zápal nie je dostatočne pokročilý. S progresiou cirhózy sa symptómy a príznaky zvyšujú a môžu zahŕňať:

1. Zvýšené pečeňové enzýmy v krvi
2. Slabosť
3. Strata chuti do jedla
4. Úbytok hmotnosti
5. Zväčšenie prsníkov u mužov (gynekomastia)
6. Sčervenanie dlaní
7. Ťažkosti so zrážaním krvi
8. Krvné cievy podobné pavúkom na koži
9. Bolesť brucha
10. Výkaly hlinenej farby
11. Krvácanie z pažeráka
12. Tekutina v bruchu
13. Žltá koža a oči (žltačka)
14. Zmätok
15. Kóma

Aké je nákazlivé obdobie pre hepatitídu C?

Pretože hepatitída C sa prenáša vystavením krvi, neexistuje žiadne špecifické obdobie nákazlivosti. Ľudia, u ktorých sa rozvinie chronická hepatitída C, nesú vírus v krvi, a preto sú nákazliví pre ostatných po celý život, pokiaľ sa z hepatitídy C nevyliečia.

Ako dlho trvá, kým sa objavia príznaky (inkubačná doba) po nákaze hepatitídou C?

Je ťažké s istotou povedať, aká je inkubačná doba pre hepatitídu C, pretože väčšina ľudí, ktorí sú infikovaní hepatitídou C, nemá príznaky v ranom štádiu infekcie. U tých, u ktorých sa objavia príznaky skoro po infikovaní (v priemere 2 až 12 týždňov, ale môže to byť aj dlhšie), sa vyskytnú mierne gastrointestinálne príznaky, ktoré nemusia viesť k návšteve lekára.

Ako sa šíri hepatitída C?

• Podobne ako HIV a hepatitída B, aj hepatitída C (vírus hepatitídy C alebo HCV) sa šíri vystavením infikovanej krvi (krvným patogénom).
• Najčastejším spôsobom získania hepatitídy C je kontaminovaná krv na ihlách, ktoré zdieľajú užívatelia IV drog. Vo viacštátnom prieskume v roku 2017 sa odhadovalo, že približne 53 % ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy, je infikovaných HCV.
• Vírus preniesli aj náhodné injekčné striekačky zdravotníckych pracovníkov. Priemerné riziko nákazy hepatitídou C z tyčinky s kontaminovanou ihlou je 1,8 %.
• Pred rokom 1992 väčšina ľudí získala vírus hepatitídy C z krvných transfúzií alebo krvných produktov. Od roku 1992 sa všetky krvné produkty testujú na hepatitídu C a prípady hepatitídy C v dôsledku transfúzie krvi sú v súčasnosti extrémne zriedkavé.
• Infekcia hepatitídou C sa tiež môže preniesť z matky na nenarodené dieťa. Približne 4 % až 7 % detí narodených matkám infikovaným hepatitídou C sa nakazí.
• Hepatitída C sa neprenáša materským mliekom. Počas prvých týždňov však môžu bradavky praskať a krvácať, kým sa bradavky neprispôsobia dojčeniu a dojča môže byť vystavené infikovanej krvi. Ak k tomu dôjde, dojčenie by sa malo zastaviť a produkciu mlieka možno udržať odsatím mlieka a jeho vyhadzovaním, kým sa nezahojí.
• Veľmi malý počet prípadov hepatitídy C sa prenáša pohlavným stykom. Riziko prenosu hepatitídy C z infikovaného jedinca na neinfikovaného manželského partnera alebo sexuálneho partnera bez použitia kondómov počas života sa odhaduje na 1 % až 4 %.
• Hepatitída C sa neprenáša náhodným kontaktom, bozkávaním, kašľom, kýchaním alebo zdieľaním jedálenského náčinia. Nedochádza k prenosu uhryznutím ploštice. Z dôvodu možného kontaktu s krvou sa však členom domácnosti odporúča, aby nezdieľali holiace strojčeky, nožnice na nechty ani zubné kefky.
• Zlé postupy kontroly infekcie počas tetovania a piercingu môžu potenciálne viesť k šíreniu infekcie. Toto sa môže vyskytnúť vo väzení alebo v neprofesionálnych situáciách, ale nebolo to hlásené v licencovaných komerčných tetovacích zariadeniach, kde sa to študovalo.
• Vyskytlo sa niekoľko prepuknutia hepatitídy C, keď boli nástroje vystavené krvi opakovane použité bez primeraného čistenia a sterilizácie medzi pacientmi.
• Hepatitída C sa môže preniesť z darcu orgánu na príjemcu orgánu. Darcovia orgánov sú testovaní na hepatitídu C.
  • Ak je darca, ktorý poskytuje orgán, infikovaný hepatitídou C, je ponúknutý príjemcovi, ktorý je tiež infikovaný hepatitídou C.
  • U príjemcov transplantovanej obličky to však zrejme neovplyvňuje dlhodobý výsledok po transplantácii.
  • U príjemcov transplantovanej pečene, ktorí majú hepatitídu C a dostávajú orgán od osoby, ktorá nie je infikovaná hepatitídou C, sa očakáva, že transplantovaný orgán sa nakazí v priebehu niekoľkých týždňov. Našťastie novšie lieky umožňujú úspešnú liečbu hepatitídy C po transplantáciách a táto oblasť medicíny sa neustále vyvíja.

Môže infekcia hepatitídou C postihnúť okrem pečene aj iné orgány?

Väčšina príznakov a symptómov infekcie hepatitídy C sa týka pečene. Menej často môže infekcia hepatitídou C postihnúť aj iné orgány ako pečeň.

Infekcia hepatitídy C môže spôsobiť, že telo produkuje abnormálne protilátky nazývané kryoglobulíny. Kryoglobulíny spôsobujú zápal tepien (vaskulitídu). To môže poškodiť kožu, kĺby a obličky. Pacienti s kryoglobulinémiou (kryoglobulíny v krvi) môžu mať

• bolesti kĺbov,
• artritída,
• vyvýšená fialová vyrážka na nohách a
• všeobecnú bolesť alebo opuch ich tiel.

Okrem toho sa u infikovaných jedincov s kryoglobulinémiou môže vyvinúť Raynaudov fenomén, pri ktorom sa sfarbia prsty na rukách a nohách (biele, potom fialové, potom červené) a pri nízkych teplotách sú bolestivé.

Kto je vystavený vysokému riziku a mal by byť testovaný na infekciu hepatitídou C?

Pracovná skupina preventívnych zdravotníckych služieb v USA odporúča, aby všetci dospelí narodení v rokoch 1945 až 1965 boli raz rutinne testovaní na hepatitídu C, bez ohľadu na to, či sú prítomné rizikové faktory pre hepatitídu C. Jednorazové testovanie sa odporúča aj pre:

• Ľudia, ktorí si v súčasnosti injekčne aplikujú drogy alebo šnupu drogy, alebo niekedy tak urobili, dokonca aj pred mnohými rokmi
• Ľudia s trvalo zvýšenou hladinou alanínaminotransferázy (ALT), pečeňového enzýmu nachádzajúceho sa v krvi
• Ľudia, ktorí majú infekciu HIV
• Deti narodené matkám infikovaným HCV alebo HIV
• Ľudia, ktorí boli niekedy na dlhodobej hemodialýze
• Ľudia, ktorí si dali urobiť tetovanie v neregulovanom prostredí, napríklad vo väzení alebo od osoby bez licencie
• Ľudia, ktorí dostávali koagulačný faktor vyrobený pred rokom 1987
• Ľudia, ktorí dostali transfúziu alebo transplantáciu orgánov pred júlom 1992 alebo ktorí boli upozornení, že dostali krv od darcu, ktorý bol neskôr pozitívny na infekciu hepatitídou C
• Zdravotnícki, pohotovostní lekári a pracovníci verejnej bezpečnosti po kontakte s krvou infikovanou hepatitídou C ihlou, očami alebo ústami

Ľudia, ktorí mohli byť vystavení hepatitíde C v predchádzajúcich 6 mesiacoch, by mali byť testovaní na vírusovú RNA záťaž namiesto anti-HCV protilátky, pretože protilátka nemusí byť prítomná až 12 týždňov alebo dlhšie po infekcii, hoci HCV RNA môže byť detekovateľná v krvi už 2-3 týždne po infekcii.

Vo všeobecnosti môže byť ročný skríning vhodný pre ľudí s pretrvávajúcimi rizikovými faktormi, ako sú opakované sexuálne prenosné choroby (STD) alebo mnohí sexuálni partneri, pokračujúce užívanie IV drog alebo dlhodobých sexuálnych partnerov ľudí s hepatitídou C. Či testovať alebo nie títo ľudia sa určujú na základe rozhodnutia od prípadu k prípadu.

Odporúča sa skríning na hepatitídu C počas tehotenstva?

Pri každom tehotenstve existuje 4-7% riziko prenosu HCV z matky na dieťa. V súčasnosti neexistuje odporúčanie CDC pre rutinný skríning hepatitídy C počas tehotenstva a v súčasnosti neexistuje odporúčaný liek na zabránenie prenosu z matky na dieťa (profylaxia). CDC však monitoruje výsledky výskumu a v budúcnosti môže vydať odporúčania, keď sa objavia dôkazy.

Zatiaľ čo údaje sú stále obmedzené, nedávna štúdia s viac ako 1 000 prípadmi v Spojenom kráľovstve zistila, že 11 % dojčiat bolo infikovaných pri narodení a že u týchto dojčiat sa pravdepodobne rozvinie cirhóza v ranom veku 30 rokov. Prípad pre skríning HCV počas tehotenstva zahŕňa potenciál bezpečne liečiť matky počas tehotenstva priamo pôsobiacimi antivírusovými látkami (DAA) na liečbu matky pred rozvojom cirhózy, prevenciu prenosu dojčiat a prevenciu prenosu na iné osoby. Deťom narodeným matkám infikovaným HCV možno tiež ponúknuť liečbu v ranom veku na prevenciu cirhózy, ako aj prenosu na iných. Na dosiahnutie týchto cieľov bude dôležitá koordinácia starostlivosti medzi viacerými odborníkmi.

Deti matiek infikovaných HCV môžu byť vyšetrené na hepatitídu C už vo veku 1-2 mesiacov pomocou testovania vírusovej záťaže hepatitídy C alebo PCR (pozri Krvné testy na hepatitídu C). Protilátky proti hepatitíde C prenesené z matky na dieťa budú prítomné až 18 mesiacov, takže deti by mali byť testované na HCV protilátky najskôr.

Aký typ lekára lieči hepatitídu C?

Hepatitídu C lieči buď gastroenterológ, hepatológ (gastroenterológ s dodatočným vzdelaním v oblasti ochorenia pečene) alebo špecialista na infekčné choroby. Liečebný tím môže zahŕňať viac ako jedného špecialistu v závislosti od rozsahu poškodenia pečene. Chirurgovia, ktorí sa špecializujú na chirurgiu pečene vrátane transplantácie pečene, sú súčasťou lekárskeho tímu a mali by vidieť pacientov s pokročilým ochorením (zlyhanie pečene alebo cirhóza) skôr, ako pacient potrebuje transplantáciu pečene. Môžu byť schopní identifikovať problémy, ktoré je potrebné riešiť pred zvážením operácie. Medzi ďalšie osoby, ktoré môžu byť nápomocné pri liečbe pacientov, patria dietológovia, ktorí konzultujú otázky výživy, a lekárnici, ktorí pomáhajú pri liečbe liekov.

Ako sa diagnostikuje hepatitída C?

Krvné testy na hepatitídu C

Na diagnostiku infekcie hepatitídou C existuje niekoľko krvných testov. Krv môže byť testovaná na protilátky proti hepatitíde C (anti-HCV protilátka). Vytvorenie protilátok po počiatočnej infekcii hepatitídou C trvá v priemere asi 8 – 12 týždňov a až 6 mesiacov, takže skríning protilátok môže vynechať niekoľko novoinfikovaných jedincov. Mať protilátky nie je absolútnou indikáciou aktívneho, množiaceho sa vírusu hepatitídy C, ale ak je test na protilátky pozitívny (protilátka je prítomná), štatistická pravdepodobnosť aktívnej infekcie je vyššia ako 99 %.

Na meranie množstva vírusu hepatitídy C v krvi človeka je k dispozícii niekoľko testov (vírusová záťaž). RNA vírusu hepatitídy C možno identifikovať pomocou typu testu nazývaného polymerázová reťazová reakcia (PCR), ktorý deteguje cirkulujúci vírus v krvi už 2-3 týždne po infekcii, takže sa môže použiť na detekciu podozrenia na akútnu infekciu hepatitídou C skorá infekcia. Používa sa tiež na určenie, či je aktívna hepatitída prítomná u niekoho, kto má protilátky proti hepatitíde C, a na sledovanie vírusovej záťaže počas liečby.

Vykonávajú sa aj krvné testy na identifikáciu genotypov HCV. Genotypy reagujú rôzne na rôznu liečbu, takže táto informácia je dôležitá pri výbere najvhodnejšieho liečebného režimu.

Odhad fibrózy pečene pomocou krvných testov je tiež celkom spoľahlivý pri diagnostikovaní klinicky významných jaziev; tieto zahŕňajú FIB-4, FibroSure, Fibrotest a index pomeru aspartátaminotransferázy k trombocytom (APRI).

Biopsia pečene a neinvazívne testy na hepatitídu C

Ďalším krokom je určenie úrovne zjazvenia pečene, ktoré sa vyskytlo. Biopsia pečene umožňuje vyšetrenie malej vzorky pečeňového tkaniva pod mikroskopom, avšak biopsia pečene je invazívny test a má významné riziko krvácania. Môže tiež vynechať abnormálne oblasti v ranom štádiu ochorenia.

Neinvazívne testy vo veľkej miere nahradili biopsiu pečene, s výnimkou špeciálnych situácií. Stuhnutosť pečene naznačuje, že môže byť prítomné pokročilé zjazvenie pečene alebo cirhóza pečene. Transient elastography may be used to measure this stiffness by ultrasound or magnetic resonance imaging (MRI).

Pre-treatment evaluation for hepatitis C also should include:

• Testing for HIV
• Testing for antibodies to hepatitis B and hepatitis A and vaccination if antibodies are not present
• If past or current hepatitis B infection is detected, it may need to be treated at the same time. There are reports of hepatitis B that reactivated or progressed to serious liver failure or death in some patients who were treated only for hepatitis C. This has been reported to occur during or even after HCV treatment.
• Recommending abstinence from alcohol use
• Counseling about measures to prevent the spread of hepatitis C and HIV
• If cirrhosis is present, vaccination against pneumococcal infection, regardless of age

What medications cure hepatitis C infection?

Interferons, for example, Roferon-A and Infergen, and pegylated interferons such as Peg-Intron ^T , Pegasys, were mainstays of treatment for years. Interferons produced sustained viral response (SVR, or cure) of up to 15%. Later, peglatedll forms produced SVR of 50%-80%. These drugs were injected, had many adverse effects, required frequent monitoring, and were often combined with oral ribavirin, which caused anemia. Treatment durations ranged up to 48 weeks.

Direct-acting anti-viral agents (DAAs) are antiviral drugs that act directly on hepatitis C multiplication.

• They are taken by mouth, are well tolerated, and cure over 90% of patients.
• Treatment time is much shorter, often 12 weeks, depending on drug and genotype.
• Similar to treatments for HIV, treatment of HCV is most effective if the drugs are given in combination.
• The earliest options were sofosbuvir (Sovaldi) and simeprevir (Olysio). These were approved by the FDA in 2013.
• Ledipasvir and sofosbuvir (Harvoni) followed as a once-a-day combination pill, in 2014.
• With this combination of DAAs, about 94%-99% of people achieve an SVR (cure) in 12 weeks with few side effects.
• Ombitasvir, paritaprevir and ritonavir co-packaged with dasabuvir tablets (Viekira Pak), is a combination approved in 2014. SVR with this combination is 91%-100%. The combination of elbasvir and grazoprevir (Zepatier) was approved in 2016. SVR with this combination depends on the HCV genotype and whether individual patient factors require the addition of ribavirin. Genotype 1 has a 94%-97% SVR, and SVR is 97%-100% in genotype 4.
• In August 2017, FDA approved an 8-week regimen of glecaprevir and pibrentasvir (Mavryet) for all HCV genotypes. Unlike some of the earlier regimens, this combination is effective whether or not the patient has cirrhosis. It also can be given to people on kidney dialysis, whose kidney function limits treatment options. Moreover, this regimen is effective in people with genotype 1 who have failed treatment with some of the other regimens.

What are the treatment guidelines for hepatitis C?

Hepatitis C treatment is best discussed with a doctor or specialist familiar with current and developing options as this field is changing, and even major guidelines may become outdated quickly.

The latest treatment guidelines by the American Association for the Study of Liver Disease (AASLD) and Infectious Disease Society of America (IDSA) recommends use of DAAs as first-line treatment for hepatitis C infection. The choice of DAA varies by specific virus genotype, and the presence or absence of cirrhosis. In the U.S., specific insurance providers also might influence the choice due to the high cost of DAAs. Although the individual, public health, and cost benefits of treating all patients with hepatitis C is clear, the most difficult barrier to treating all people with HCV is the very high cost of the drug regimens. Patients are encouraged to discuss options with their health care professional.

Treatment is recommended in all patients with chronic hepatitis C unless they have a short life expectancy that is not related to liver disease. Severe life-threatening liver disease may require liver transplantation. Newer therapies with DAAs have allowed more and more patients to be treated.

What are the goals of therapy for hepatitis C infection?

The ultimate goals of antiviral therapy are to

• prevent transmission of hepatitis C,
• normalize liver tests,
• reduce inflammation and scarring,
• prevent progression to cirrhosis and liver cancer, and
• improve survival and quality of life.

A side goal is preventing co-infections with other hepatitis viruses, such as A and B, which can cause more liver disease than HCV alone. These can be prevented by vaccines and treatment.

What is the treatment for people with acute hepatitis C infection?

When people first get hepatitis C, the infection is said to be acute. Most people with acute hepatitis C do not have symptoms so they are not recognized as being infected. However, some have low-grade fever, fatigue or other symptoms that lead to an early diagnosis. Others who become infected and have a known exposure to an infected source, such as a needlestick injury, are monitored closely.

Treatment decisions should be made on a case-by-case basis. Response to treatment is higher in acute hepatitis infection than chronic infection. However, many experts prefer to hold off treatment for 8-12 weeks to see whether the patient naturally eliminates the virus without treatment. Approaches to treatment are evolving. Patients with acute hepatitis C infection should discuss treatment options with a health care professional who is experienced in treating the disease. There is no established treatment regimen at this time.

How effective is hepatitis C treatment? Is hepatitis C curable?

If the hepatitis C RNA remains undetectable at the end of the treatment and follow-up period, this is called a sustained virologic response (SVR) and is considered a cure. Over 90% of people treated with DAAs are cured. These people have significantly reduced liver inflammation, and liver scarring may even be reversed.

About 5% of people who are treated for HCV infection are not cured by some of the older regimens. These people may still have options for cure with the newer regimens.

Who should not receive treatment with antiviral therapy?

Few people with hepatitis C are at risk for problems if they are treated, however there are some factors that affect treatment regimens, such as concurrent HIV medications and kidney dysfunction. Some drugs are not safe for people with cirrhosis. Individuals who are unable to comply with the treatment schedule for psychological reasons or ongoing drug or alcohol abuse may not be good candidates for treatment because the drugs are very costly and require adherence to the pill regimen and regular follow-up visits. There are some important drug interactions with some of the medications that should be considered by the health care professional.

People with past hepatitis B or who have chronic active hepatitis B should not be treated for HCV without treating for HBV as well. As highly effective treatment for HCV has emerged, reports of serious hepatitis B have come to light. Similar to HCV, hepatitis B usually does not clear from the liver after acute infection, even though it is far less likely to cause chronic active hepatitis than hepatitis C infection. It remains dormant in most people, but it can reactivate with changes in the immune system. It is not clear why eliminating the HCV can allow the HBV infection to flare up. Hepatitis B screening is an important part of the hepatitis C evaluation. Those who have laboratory evidence of active or past infection with HBV should be monitored while receiving HCV treatment.

What are the side effects of treatments for hepatitis C infection?

Side effects of interferon or pegylated interferon

• The most common side effects of interferon or pegylated interferon include fever, flu-like symptoms, and depression. Patients must be monitored closely for depression. Risk of suicide is a reason to avoid interferons.
• Interferons also reduce white blood cell and/or red blood cell counts (leucopenia and anemia, respectively). This may cause increased susceptibility to infection. Interferons also increase the risk of certain cancers. Death rarely occurs as a result of therapy, but may occur from progression of liver failure in patients with advanced cirrhosis.

Side effects of ribavirin

• Ribavirin most commonly causes anemia due to destruction of red blood cells (hemolysis). This can be severe enough that people with heart disease may suffer a heart attack from insufficient blood flow, so people with heart disease should not receive this drug. Anemia improves with a reduction in the dose of ribavirin. Injected growth factor (erythropoietin) that stimulates the production of red blood cells often is used to improve the anemia associated with ribavirin. Ribavirin also accumulates in the testicles and ovaries and causes birth defects in animals. Although no birth defects have been reported in humans, both men and women should use contraceptive measures to avoid pregnancy during and for at least six months after ribavirin treatment.

Side effects of DAAs

Compared to interferons and ribavirin drugs, the side effects of DAAs are far fewer and more tolerable. These side effects usually do not require discontinuation of therapy and are self-limiting after completion of therapy.

• The most common and significant side effects of boceprevir (Victrelis), sofosbuvir (Sovaldi), and ledipasvir/sofosbuvir (Harvoni) include
  • fatigue (feeling tired),
  • headache, and
  • trouble sleeping (insomnia).
• The most common side effects of simeprevir (Olysio) include
  • itching,
  • skin rash, and
  • photosensitivity (tendency to get sunburns).
• Simeprevir has significant drug interactions with other medications. Certain medications can affect levels of simeprevir in the body and make simeprevir less effective or more toxic.
• The combination of ombitasvir, paritaprevir, and ritonavir tablets with dasabuvir tablets (Viekira Pak) is very well tolerated, and the most commonly reported side effects are
  • fatigue,
  • trouble sleeping, and
  • itching.
• The combination of elbasvir and grazoprevir (Zepatier) is well-tolerated. Most common side effects include
  • fatigue,
  • headache, and
  • nausea.
  • It may be used with ribavirin, which adds the side effect of anemia.
  • About 1% of people in studies may develop elevated liver enzyme blood tests last into treatment or afterward, so these tests are closely monitored.
• The combination of glecaprevir and pibrentasvir (Mavryet) is well tolerated. Most common side effects include
  • fatigue,
  • headache, and
  • nausea.
• Use of milk thistle should be discussed with the treating doctor, because it interacts with several DAAs.

Patients with hepatitis B co-infection should be monitored for symptoms of reactivation of hepatitis, which are the same as the symptoms of acute hepatitis. The treating doctor may perform blood screening for this as well.

Is liver transplantation an option for a person with hepatitis C?

Hepatitis C is the leading reason for 40% to 45% of liver transplants in the U.S. Hepatitis C usually recurs after transplantation and infects the new liver. Approximately 25% of these patients with recurrent hepatitis will develop cirrhosis within five years of transplantation. Despite this, the five-year survival rate for patients with hepatitis C is similar to that of patients who are transplanted for other types of liver disease.

Most transplant centers delay therapy until recurrent hepatitis C in the transplanted liver is confirmed. Oral, highly effective, direct-acting antivirals have shown encouraging results in patients who have undergone liver transplantation for hepatitis C infection and have recurrent hepatitis C. The choice of therapy needs to be individualized and is rapidly evolving.

How is monitoring done after treatment for hepatitis C?

Once patients successfully complete treatment, the viral load after treatment determines if there is an SVR or cure. If cure is achieved (undetectable viral load after treatment), no further additional testing is recommended unless the patient has cirrhosis. Those who are not cured will need continued monitoring for progression of liver disease and its complications.

While cure eliminates worsening of fibrosis by hepatitis C, complications may still affect those with cirrhosis. These individuals still need regular screening for liver cancer as well as monitoring for esophageal varices that may bleed.

Because hepatitis B co-infection may reactivate or worsen even after treatment for HCV, monitoring for hepatitis symptoms may be needed after the end of therapy.

What home remedies are available for hepatitis C?

At this time there are no effective home or over-the-counter treatments for hepatitis C.

What are the complications of undiagnosed hepatitis C?

• Hepatitis C is known to be associated with two skin conditions, lichen planus and porphyria cutanea tarda.
• Diabetes, heart disease, and arterial blockage are more common among patients with chronic hepatitis C infection than in the general population. It may be that liver damage and chronic inflammation caused by hepatitis C may affect the levels of blood fats (lipids) and blood sugar.
• Low platelet counts may occur as a result of the destruction of platelets by antibodies.
• Hepatitis C also is associated with B-cell lymphoma, a cancer of the blood.

End-stage liver disease

Over several years or decades, chronic inflammation may cause death of liver cells and cirrhosis (scaring, fibrosis). When the liver becomes cirrhotic, it becomes stiff, and it cannot perform its normal functions of clearing waste products from the blood. As fibrosis worsens, symptoms of liver failure begin to appear. This is called "decompensated cirrhosis " or "end-stage liver disease. " Symptoms of end-stage liver disease include:

• Small spider veins begin to appear on the skin as the stiff, scarred liver obstructs the forward flow of blood.
• Body fluids back up and accumulate in the abdomen (ascites).
• The spleen enlarges because of back-pressure.
• Yellowing of eyes and skin (jaundice) occurs because the liver is not clearing bilirubin (a yellow pigment from breakdown of red blood cells) from the blood.
• A serious complication is severe bleeding from varicose veins that develop in the swallowing tube or esophagus (esophageal varices).

Cirrhosis-associated immune dysfunction syndrome

The liver and spleen have an important function of clearing bacteria from the blood stream. Cirrhosis affects many areas of immune function, including attraction of white blood cells to bacteria, reduced killing of bacteria, reduced production of proteins involved in immune defenses, and decreased life span of white blood cells involved in immune defenses. This may be referred to as having cirrhosis-associated immune dysfunction syndrome or CAIDS.

• Fluid in the abdomen often becomes infected (spontaneous bacterial peritonitis), and preventive antibiotics may be given for this type of infection.
• Bacteria also may enter the bloodstream easily (bacterial translocation), referred to as sepsis, especially when esophageal varices bleed.
• Individuals may succumb to many types of bacterial infections more easily than normal, but some are specific to liver disease. People with chronic hepatitis C and fibrosis should avoid being exposed to these bacteria.
  • Vibrio species of bacteria are a serious risk from eating raw oysters or exposure to sea water. Vibrio vulnificus may cause sepsis, cellulitis, and necrotizing fasciitis, a “flesh-eating” infection.
  • Listeria species may cause sepsis and meningitis, and are a risk from unpasteurized dairy products and salty processed meats.
  • Yersinia species may be picked up from raw or undercooked pork, especially intestines (chitterlings).

Can hepatitis C be prevented?

Transmission of hepatitis C can be prevented in several ways.

Prevention programs aim at needle sharing among drug addicts. Needle exchange programs and education have reduced transmission of hepatitis C infection. However, IV drug users are a difficult to reach population, and rates of hepatitis C remain high among them.

Among health care workers, safe needle-usage techniques have been developed to reduce accidental needlesticks. Newer needle systems prevent manual recapping of needles after use of syringes, which is a frequent cause of accidental needlesticks

There is no clear way to prevent hepatitis C transmission from mother to fetus at this time.

People with multiple sexual partners should use barrier precautions such as condoms to limit the risk of hepatitis C and other sexually transmitted diseases, including HIV.

If one partner is infected, monogamous couples may want to consider the low risk of transmission of hepatitis C infection when deciding whether to use condoms during sex. Some couples may decide to use them and some may not.

Screening of the blood supply has almost eliminated the risk of transmission of hepatitis C infection through transfusion.

People with hepatitis C infection should not share razors or toothbrushes with others because of the possibility that these items may be contaminated with blood.

People who want to get a body piercing(s) or tattoo(s) are encouraged to do so only at licensed piercing and tattoo shops (facilities), and verify that the body piercing or tattoo shop uses infection-control practices.

It is critical that physicians and clinics follow manufacturers and regulatory agency directions for sterilizing/cleaning instruments and that disposable instruments be discarded properly. There is no need to use special isolation procedures when dealing with hepatitis C infected patients.

What is the prognosis of hepatitis C?

In general, among patients with untreated hepatitis C:

• 75% to 85% become chronically infected,
• 60% to 70% develop liver disease,
• 5% to 20% develop cirrhosis, and
• 1% to 5% will die from complications of cirrhosis or liver cancer.

Drinking alcohol and acquiring other hepatitis viruses are risk factors for worse liver disease. People with chronic hepatitis C should avoid drinking alcohol and should be screened for antibodies to hepatitis A and B. If they do not have antibodies, they should be vaccinated against these other hepatitis viruses.

People with hepatitis C should be educated about preventing HIV infection. Infection with both HIV and hepatitis C speeds up and worsens liver damage caused by hepatitis C. Hepatitis C also can affect the HIV infection and how it is treated. About 25% of people with HIV infection are co-infected (also infected) with hepatitis C, and up to 90% of IV drug users with HIV are co-infected with hepatitis C. Screening for hepatitis viruses is important in all people infected with HIV, just as screening for HIV is important in people who have hepatitis C.

Liver cancer (hepatocellular carcinoma, or hepatoma) is associated with cirrhosis from chronic hepatitis C. Some experts recommend screening patients with hepatitis C infection and cirrhosis for liver cancer periodically.

What is the current research and what is in the future for hepatitis C?

As our knowledge of hepatitis C increases, more and more patients are being diagnosed with chronic infection. Current research is very active and includes diagnosis, natural history, treatment, and vaccine development. Thus the field is constantly changing, with new guidelines added frequently.

• Hepatitída A (HAV, Hep A)
• Liečba hepatitídy C:Symptómy, prenos, liečba a náklady