Sľubná liečba chronického zápalového ochorenia pečene

Primárna sklerotizujúca cholangitída (PSC) je zriedkavá, chronický, zápalové ochorenie žlčových ciest a je ťažko liečiteľné.

Nedávne štúdie vykonané divíziou gastroenterológie a hepatológie MedUni Viedeň, pod dohľadom Michaela Traunera, ukázali, že podávanie synteticky vyrobených žlčových kyselín a agonistov receptora žlčových kyselín môže byť prospešné.

Tieto liečebné prístupy sa už skúmajú v klinických štúdiách fázy III, ale v súčasnej dobe, nie je k dispozícii žiadna schválená farmakologická liečba.

S cieľom lepšie porozumieť mechanizmom ochorenia v PSC, výskumný tím vedený Traunerom teraz skúmal akčný mechanizmus MAGL, enzým zapojený do metabolizmu lipidov.

Zistilo sa, že na zvieracích modeloch, kde MAGL chýbal alebo bol farmakologicky inhibovaný, zvieratá boli lepšie chránené pred ochorením žlčových ciest. Štúdia bola publikovaná v poprednom časopise „Hepatology“.

PSC je zriedkavé ochorenie so zlou prognózou a môže viesť k cirhóze pečene alebo rakovine žlčových ciest. Ovplyvňuje 0,01% populácie, ale Aj keď je to veľmi zriedkavé, PSC je zodpovedné za viac ako 10% všetkých transplantácií pečene, je to tretia najbežnejšia indikácia pre transplantáciu pečene v Európe.

Aj keď nedávne štúdie vedené Michaelom Traunerom preukázali počiatočné pozitívne účinky synteticky vyrobenej žlčovej kyseliny (norUDCA) a agonistov receptora žlčovej kyseliny (cilofexor), zatiaľ neexistuje žiadna schválená farmakologická liečba PSC.

V tejto štúdii zamerané na lepšie porozumenie mechanizmom PSC, výskumný tím sa zameral na mechanizmus účinku monoacylglycerol lipázy (MAGL).

Tento enzým hrá kľúčovú úlohu pri odbúravaní tukov, zatiaľ je však málo známe, ako sa správa pri ochoreniach pečene. Traunerova hypotéza bola, že metabolizmus mastných kyselín môže hrať väčšiu úlohu, ako sa pôvodne predpokladalo, v epiteli žlčových ciest, najvnútornejšia vrstva buniek žlčových ciest.

V tomto procese MAGL reguluje rozklad tuku na jednotlivé mastné kyseliny, ktoré môžu spôsobiť poškodenie buniek a zápal, ak je ich uvoľnenie nekontrolované. Doteraz vedci sa zamerali na tento enzým v súvislosti s stukovatením pečene; zatiaľ, len málo sa vie o jeho úlohe pri chorobách žlčových ciest.

Otázkou položenou v myšom modeli bolo, či inhibícia enzýmu MAGL môže znížiť rozsah poškodenia pečene. V modeli, cholestáza, zhoršená sekrécia žlče, bola indukovaná u myší, ktorým chýba MAGL alebo u ktorých bola farmakologicky inhibovaná.

Farmakologický inhibítor MAGL bol testovaný aj na myšom modeli na PSC. Ukázalo sa, že tieto myši bez akejkoľvek aktivity MAGL boli chránené pred poškodením a vykazovali menšiu fibrózu (akumuláciu spojivového tkaniva) a zápal v pečeni.

Ďalší pozitívny účinok, ktorý bol pozorovaný, bol protizápalový účinok v čreve, s normalizáciou mikrobiómu. Toto je dôležité, pretože asi v 70% prípadov, PSC je spojené s chronickým zápalovým ochorením čriev a protizápalové účinky v čreve sú prospešné aj pre pečeň.

Výsledok poukazuje na potenciálny prístup k imunometabolickej liečbe prostredníctvom cielenej inhibície MAGL.

Tieto prístupy by následne museli podstúpiť farmakologické testovanie. Inhibítory MAGL sa už klinicky vyvíjajú, primárne na neurologické ochorenia a rakovinu. Trauner a jeho tím tiež plánujú klinické pilotné štúdie pre PSC.

Napríklad, Inhibítory MAGL je možné použiť na liečbu PSC alebo iných cholestatických ochorení pečene ako kombinovanú liečbu, spolu s inými ošetreniami na báze žlčových kyselín.

• Štúdia:Črevné mikrobiómy astronautov sú vo vesmíre rozmanitejšie než menej
• Vedci stanovujú spojenie medzi zápalovým ochorením čriev a celiakiou